V novoročnom prejave prezidenta Slovenskej republiky dňa 1.1.2017 ma zaujala myšlienka, ktorú pán prezident Kiska povedal: „Dajme najavo, že za slušnosťou nie je strach, dajme najavo, že slušnosť nie je slabosť. Slušnosť musí byť znova počuť. Ukážme silu slušnosti medzi sebou, v každodennom živote, aj na internete a sociálnych sieťach.“
V zápätí na to som sa zamýšľal, čo to vlastne tá slušnosť je, ako sa prejavuje? Lebo jedna vec je, že človek niečo počul, myslí si, že tomu porozumel, dokonca sa s tým vedel stotožniť, ale druhá vec je, že si v zápätí kladie otázky.
Čo to znamená byť slušným?
Čo mám robiť na to, aby som bol slušný?
Ako sa správa slušný človek?
Myslím teraz nielen na internete, v kontexte ktorého pán prezident slušnosť spomenul, ale v živote ako takom. Lebo ak je niekto slušný, tak je slušný stále, nezávisle na tom, kde sa nachádza, či čo robí. Či v osobnom styku alebo virtuálne na internete.
Zamýšľali ste sa nad tým, čo znamená byť slušný? Samozrejme, nejaké údaje nám poskytli naši rodičia, niečo sme sami odpozorovali, no to, čo som pri svojom hľadaní našiel mi poskytlo pekné poznanie. V koreňoslovnom (etymologickom) slovníku slovenčiny som našiel, že východiskom slova slušný je praslovanské slušati, počúvať, načúvať súvisiace so sluchati, počúvať.
Takže som pre seba našiel odpoveď! Slušný človek počúva 😀, venuje pozornosť tomu, čo iní hovoria. Možno viac počúva, ako hovorí. Možno keď hovorí, tak hlavne kladie otázky. A keď dostane odpoveď, tak poďakuje. Nesúdi, nevyjadruje sa k nej. Ak chce vedieť viac, položí ďalšiu otázku… Slušný človek (ak počúva), tak zrejme neskáče iným do reči. Samozrejme, ak sa jeho pýtajú, tak odpovie.
Čo myslíte, bolo by nám všetkým lepšie, keby sme boli navzájom slušní?