Šťastie (pocit šťastia) prichádza v mnohých formách a preto je ho ťažké definovať. Nešťastie, na druhej strane, sa dá ľahko rozpoznať. Spoznáme ho, keď ho vidíme a určite ho rozpoznáme, keď sa týka nás.
Nešťastie je smrteľné pre každého z nás, podobne ako dym z fajčenia ľudí okolo nás. Známa Termanova štúdia zo Stanfort univerzity sledovala osem desaťročí ľudí a zistila, že ak je niekto s nešťastnými ľuďmi, prejaví sa to na zhoršení jeho zdravia a tiež jeho kratším životom.
Okolnosti života vplývajú na šťastie oveľa menej, ako by sme si mohli myslieť. Štúdia na univerzite v Illinois zistila, že najviac zarábajúci ľudia (s príjmom viac ako $10 miliónov ročne) sú iba o trošinku šťastnejší ako priemerní ľudia pracujúci pre nich.
Väčšina šťastia je v našich rukách – je výsledkom našich návykov a postoja k životu. Psychológovia z Kalifornskej univerzity, ktorí študovali šťastie, zistili, že genetika a životné okolnosti majú vplyv asi na 50% šťastia človeka. Zostatok je na nás.
Nešťastné návyky
Keď sú ľudia nešťastní je nielenže ťažké s nimi byť, ale je tiež ťažké s nimi pracovať. Nešťastie odpudzuje ľudí a vytvára začarovaný kruh, ktorý nám bráni dosiahnuť čokoľvek, čo sme schopní dosiahnuť.
Veľa nášho šťastia určujú naše návyky (v myšlienkach a činoch), takže je vhodné ich sledovať a uistiť sa, že nás nestiahnu do priepasti.
Niektoré návyky vedú k nešťastiu viac ako iné. Mali by sme byť ostražití voči nižšie uvedeným desiatim návykom, lebo nám môžu uškodiť. Pozrime sa na ne, aby sme mali istotu, že tieto návyky nie sú naše.
1. Čakať na budúcnosť.
Hovoriť si „Budem šťastný, keď…“ je jeden z nešťastných návykov, do ktorého môžeme najľahšie spadnúť. Nemrhajme časom čakaním na niečo, čo je dokázané, že nemá vplyv na naše šťastie. Miesto toho sa zamerajme na to byť šťastnými tu a teraz, v prítomnosti, lebo záruka budúcnosti neexistuje.
2. Míňať veľa času a úsilia na získavanie „vecí“.
Existuje more výskumov ukazujúcich, že hmotné veci nás nerobia šťastnými. Keď sa naháňanie vecí stane návykom, sme na ceste k nešťastiu, lebo okrem rozčarovania, ktoré zažijeme chvíľu potom, keď ich už máme, zistíme, že sme ich získali na úkor skutočných hodnôt, ktoré nás robia šťastnými, ako sú priatelia, rodina a koníčky.
3. Zostávať doma.
Keď sa cítime nešťastní, zvádza nás to vyhýbať sa iným ľuďom. Je to obrovská chyba, lebo spolčovanie, dokonca aj keď nám nespôsobuje radosť, je pre naše šťastie dôležité. Všetci máme tie dni, kedy by sme si najradšej natiahli prikrývku na hlavu a odmietame s kýmkoľvek hovoriť. Všimnime si však, že v momente, keď začneme smerovať k takémuto konaniu, zničí to naše vlastné šťastie. Rozpoznajme, kedy nás nešťastie robí antisociálnymi, prinúťme sa vypadnúť z domu a zamiešať sa medzi ľudí. Rozdiel zbadáme okamžite.
4. Vnímať sa ako obeť.
Nešťastní ľudia majú tendenciu fungovať v postavení, že život je ťažký a je mimo ich kontroly. Inými slovami „Život ma ničí a nedá sa s tým nič robiť“. Problém tejto filozofie je, že živí pocit bezmocnosti a ľudia, ktorí sa cítia bezmocní, pravdepodobne nepodniknú žiadnu akciu, aby veci zlepšili. Každý má nárok cítiť sa sem-tam dole, no je dôležité rozpoznať, kedy dovolíme, aby to ovplyvnilo náš postoj k životu. Nie sme jediní, komu sa v živote dejú veci. Kontrolu nad svojou budúcnosťou máme len v tedy, kým sme ochotní konať.
5. Pesimizmus.
Nič neživí nešťastie tak, ako pesimizmus. Problém s pesimistickým postojom, okrem toho, že úplne natvrdo tlačí naše šťastie dole je, že sa stane naplneným proroctvom: ak očakávame zlé veci, je pravdepodobné, že sa nám udejú zlé veci. Pesimistických myšlienok je ťažké sa zbaviť, kým nerozpoznáme, aké sú nelogické. Prinúťme sa pozrieť na fakty a uvidíme, že veci nie sú ani zďaleka také zlé, ako sa zdajú.
6. Sťažovanie.
Sťažovanie samé o sebe je rovnako problémové ako postoj, ktorý mu predchádza. Trvalým hovorením – a predtým uvažovaním – o zlých veciach, potvrdzujeme svoje negatívne presvedčenia. Aj keď hovorenie o veciach, ktoré nás trápia, môže pomôcť zlepšiť našu náladu, existuje tenká hranica medzi tým, keď je sťažovanie terapeutické, alebo naopak, živí nešťastie. Okrem toho, že nás robí nešťastnými, odpudzuje od nás iných ľudí.
7. Zveličovať veci nad rámec.
Každému sa dejú zlé veci. Rozdiel je v tom, že šťastní ľudia ich vidia také, aké sú – dočasný trapas – pričom nešťastní ľudia vidia čokoľvek negatívne ako ďalší dôkaz toho, ako ich život ničí. Šťastný človek je tiež rozladený z buchnutého nárazníka na aute cestou do práce, ale udržuje celú vec v perspektíve: „Aký trapas, ale dobre, že sa nestalo nič vážnejšie.“ Nešťastný človek, na druhej strane, to použije ako dôkaz, že jeho deň, týždeň, mesiac, možno dokonca jeho celý život je odsúdený k nešťastiu.
8. Zametať problémy pod koberec.
Šťastní ľudia preberajú zodpovednosť za svoje konanie. Keď urobia chybu, je ich. Nešťastní ľudia, na druhej strane, považujú problémy a chyby za hrozbu, takže sa ich snažia skrývať. Ak problémy ignorujeme, majú sklon sa zväčšovať. Čím viac s nejakým problémom nič nerobíme, o to viac začneme vnímať, že sa s tým predsa aj tak nedá nič robiť a vtedy sa začneme cítiť ako obeť.
9. Nezlepšovať sa.
Kedže nešťastní ľudia sú pesimisti a cítia nedostatok kontroly nad svojim životom, majú sklon nečinne sedieť a čakať čo sa im v živote začne diať. Miesto toho, aby si vytýčili nové ciele, vzdelávali sa a zlepšovali, iba sa dokola plahočia a potom sa čudujú, prečo sa veci nikdy nezmenia.
10. Snažiť sa vyrovnať susedom.
Žiarlivosť a závisť sú so šťastím nezlučiteľné, takže ak sa trvale porovnávame s inými, je čas s tým prestať. Väčšina opýtaných v jednom prieskume povedala, že by boli v pohode aj s menším príjmom, ak by na tom boli všetci ostatní rovnako. Buďme ostražití voči takémuto uvažovaniu, kedže nás neurobí šťastnými, ba dokonca to má opačný efekt.
Spojme to dokopy
Zmeniť svoje návyky v mene väčšieho šťastia je jedna z najlepších vecí, ktoré môžeme pre seba urobiť. Je to však dôležité aj z iného dôvodu – prevziať kontrolu nad svojim šťastím urobí šťastnejšími aj ostatných v našom okolí.
Zdroj: Travis Bradberry (www.entrepreneur.com)