Vyrastal som vo skvelej rodine. Jej fungovanie bolo založené na vzájomnej dôvere, pomoci a úcte voči každej ľudskej bytosti. Asi som bol vďaka tomu príliš, možno povedať až naivne dôverčivý. Aj keď to nevnímam ako niečo nedobré, zažil som vďaka tomu v živote pár sklamaní. Určitým spôsobom som za ne vďačný, lebo ma viedli práve k tomu, o čom píšem – mať jasno v tom, čomu veriť?

Asi tiež vnímate, že existuje určitý vek, pred ktorým si veľa ľudí podobné otázky nekladie. Vo väčšine prípadov sme príliš zaneprázdnení zabezpečením svojho života a života svojej rodiny. Naša pozornosť, čas, energia sú vo veľkej miere viazané prácou na vygenerovanie príjmu, ktorý potrebujeme na bývanie, stravovanie, odievanie, transport. Vychovávame svoje deti, nejakú pozornosť, čas a energiu od nás očakáva náš životný partner (ako to aj my očakávame od neho), naši rodičia, priatelia. Samozrejme by sme nemali zanedbávať ani sami seba – takže športujeme, cvičíme. A nezostáva priestor na zamyslenie.

Čomu teda veriť?

Sme zahltení množstvom informácií z televízie, rozhlasu, z tlače. Stretávame ľudí, ktorí nám komunikujú svoje hľadiská, názory a presvedčenia. No a v neposlednom rade je tu internet, v princípe neobmedzený zdroj údajov vo forme textu, zvukových a obrazových nahrávok. Takže ako vravia naše deti, je tu mrte údajov, je ich celý oceán. A je zrejmé, že v tom obrovskom oceáne je iba niekoľko kvapiek pravdy.

Ako ich nájsť? Aké je riešenie? Pre mňa to bolo zaujatie hľadiska, že pravdivé je to, čo som sám pozoroval. Kým som to sám nepozoroval, pre mňa to nie je pravda.

Proste len preto, že je to niekde napísané, alebo to bolo v televízii, určite neverím. Úplná katastrofa je veriť niekomu, lebo je to tzv. autorita. Stretol som niekoľko tzv. autorít, ktoré sa mýlili, dokonca vedome klamali. To síce nie je v poriadku, ale je mojou zodpovednosťou údaj, v súvislosti s ktorým nemám vlastné pozorovanie, preveriť. Proste ten údaj zobrať a otestovať jeho funkčnosť v reálnom živote – použiť ho. Výsledok ukáže, či je pravdivý. Ak výsledok nie je taký, aký by mal byť, je to pre mňa falošný údaj a hádžem ho na smetisko. Následne analyzujem aj zdroj príslušnej informácie a zaradím si ho do príslušnej kategórie. Týmto spôsobom som si vytvoril systém vyhodnocovania a teda výberu zdroja, z ktorého čerpám informácie. Považujem to za významnú schopnosť, vďaka ktorej sme s manželkou pred pár rokmi dospeli k rozhodnutiu zo svojej domácnosti vylúčiť televíziu aj rozhlas (napriek tomu, že s účtom za elektriku platíme každý mesiac koncesionárske poplatky RTVS). Niekedy možno vyzerám ako hlupák, lebo o niečom neviem, ale kľudnejšie spávam. Okrem toho, dôležité veci mi vždy niekto povie…

Takže moje odporučenie je slepo neveriť, ale získať vlastné pozorovanie.

Zároveň upozorňujem, že vlastné pozorovanie nemusí  byť nevyhnutne vlastnou skúsenosťou. Môžete pozorovať aj skúsenosť niekoho iného a to múdri ľudia robia.