Dnes som oddychoval. Obyčajne, keď oddychujem, idem s Evkou von na prechádzku, alebo ako dnes, idem sa okúpať. Áno okúpať – otužiť sa. Vodička v Plaveckom Štvrtku mala 6°C, vzduch 3,5°C a nádherne svietilo slniečko.
Mimochodom, slovo oddychovať vôbec neznamená nerobiť nič, znamená to inak dýchať a to je podstata otužovania v chladnej vodičke. Aj počas chôdze, či behu dýchame inak ako keď pracujeme.
Často mám však pocit, že by som mal urobiť niečo “produktívne”, alebo aspoň aktívne. Ale rovnako často si len tak sadnem a pre potešenie si niečo pozerám alebo čítam.
Pozerať niečo, alebo niečo čítať len pre potešenie je dôležité pre každého. Život nie je iba nejaká postupnosť vstupov a výstupov. Nie je iba hra tvrdých a presných pravidiel a správneho, či nesprávneho konania. Je to kľukatá cesta. Niekedy pracuješ. Niekedy sa zlepšuješ. A niekedy zdanlivo nerobiš vôbec nič, iba pozeráš alebo čítaš niečo zábavné. Na tom všetkom záleží.
A mimochodom, pozerať niečo iba pre zábavu často končí niečím “produktívnym”.
Ako mnohí vedia, nemáme televíziu, ale máme kino – stiahneme si zo stropu plátno a cez datový projektor si niečo pustíme z počítača. Naposledy to bol Cloud atlas, ktorý som dostal chuť si opätovne pozrieť. Predtým trocha z Barbarov na Netflixe, za ktorý by som nikdy neplatil, ale má ho zakúpený náš zať, ktorý s našou dcérou a ich dcérou – našou vnučkou žijú s nami v jednom dome . Kino pozeráme často spoločne.
Oveľa viac však čítam a vždy mám rozčítaných viacero knižiek. Dnes som však len tak pre zábavu chytil do rúk knihu o Alexandrovi Veľkom, ktorú mi moja drahá venovala k nedávnym narodeninám. Nečítal som súvisle stranu po strane, skákal som v rôznych častiach knihy a dočítal som sa zaujímavé veci o tomto hrdinovi a jeho postoji a vzťahu k slovanom.
Ako oddychujete vy?