Ľudia prirodzene cítia, že komunikácia je oblasť, ktorú by mali vylepšiť. Veľa ráz majú dobrú myšlienku, výborný nápad, a nakoniec to neprinesie výsledky. Napríklad mama by bola rada, aby dieťa vynieslo smeti, ale ono sa tvári, že ju nepočuje. Učiteľka dá otázku, a žiak odpovie na niečo celkom iné. Komunikujeme (skôr rozprávame) – niekto málo, niekto zasa príliš veľa, no nie vždy máme takú odozvu, akú by sme si priali.
– Ako by sme mali komunikovať s ľuďmi?
– Ako by sme im mali odovzdať nejakú informáciu, myšlienku?
– Ako môžeme zistiť či nám porozumeli?
V prvom rade si musíme povedať, čo komunikácia je. Túto tému nemožno na malom priestore obsiahnuť celú, preto sa pozrime aspoň na jednu jej časť:
Na prvý pohľad sa zdá, že komunikácia je to, čo rozprávame. Reč je však len jedna časť komunikácie. My jej dávame veľkú dôležitosť, ale mimika, naša nálada, všetky gestá zohrávajú v komunikácii oveľa väčšiu rolu. Stalo sa vám, že niekto niečo povedal, no napriek tomu, že jeho myšlienka bola dobrá, vy ste ju zavrhli? Bolo to následkom toho, ako to povedal. Možno s krikom, veľa ráz s pohŕdaním alebo len tak, že človek si ani nebol istý, či to patrilo jemu. Pri komunikácii je dôležité si uvedomiť, kto hovorí a ku komu hovorí. Ak sme to my, tak sa uistime, že nás dotyčný prijímateľ komunikácie počul a rozumel nám.
…veľa ráz nevníma našu komunikáciu, lebo sa hrá. To znamená, že na nás ani nereaguje. Tým, že na neho dospelý začne kričať, akurát docieli, že dieťa to buď nespraví, alebo to spraví s plačom. Pokiaľ sa hralo a nepočulo nás, tak, samozrejme, nerozumie, prečo na neho kričíme. Preto si radšej vždy dopredu zabezpečme, že nás bude počuť. Získajme jeho pozornosť! Zoberme si príklad z dieťaťa: keď ono niečo chce, tak to docieli napríklad tým, že nám otočí hlavu a povie rovno do očí, po čom túži. Úplne zobralo pod kontrolu, aby sme jeho komunikáciu dostali.
…to neraz urobí tak, že z kuchyne kričí do izby a myslí si, že ho všetci počuli aj mu rozumeli. Ak nemáme istotu, že nás dieťa počulo, tak sa ho na to opýtajme. Pokiaľ sa stále nič nedeje, zistime, ako tomu porozumelo. Je to dôležité najmä u detí. Tie sa učia, ako komunikovať. Ak komunikácii porozumejú v detstve, tak ju budú aplikovať aj v dospelosti. Budú komunikovať jednoznačne a tak, aby získali porozumenie a, samozrejme, takúto komunikáciu budú aj vyžadovať. Naučia sa, že prikývnutie na znak porozumenia, ak človek komunikácii naozaj neporozumel, je nesprávne.
Existuje jedna životná pravda: Radšej ostanem jednu minútu hlúpy a opýtam sa, ako by som mal zostať hlúpy po celý život.
Posledná časť v komunikácii, tá najdôležitejšia, je potvrdenie komunikácie. V našej spoločnosti sa tak trošku naň zabúda, ako by bolo nepodstatné. Pritom pre duševné zdravie človeka je veľmi dôležité. Znamená to dať najavo, že sme toho druhého počuli a rozumieme, čo povedal. Nemusí nevyhnutne znamenať, že s tým súhlasíme. Veľa ráz sú to len gestá (napr. prikývnutie), jednoduché slová (napr. rozumiem), ktoré dajú druhej strane na vedomie, že je v tomto rozhovore dôležitá a vypočutá.
Pokiaľ s ľuďmi človek komunikuje dobre – počúva ich, čo majú na srdci, potvrdzuje, čo hovoria, a hovorí to, čo má na srdci on, a hovorí to dostatočne taktne a dostatočne často, aby to prijali – do značnej miery tým vie ovplyvniť vzťahy a ochotu ľudí pracovať s druhými a byť spolu. Pri dieťati to platí stonásobne.
Nie ste ešte zaregistrovaní na odber nových článkov? Zaregistrujte sa! Súčasne s registráciou získate zdarma e-book: „Ako sa správne učiť“ a ďalšie pravidelné tipy na zlepšenie učenia, rodiny, vzťahov a ďalších zaujímavých tém.